Zranená topánkami na námestí hladí mačky
Prstami po výkladoch kreslí v páse takmer rovnú čiaru
Ktorá by bola hrubou ak by smela
Ak by chcela vedela a dokázala
Po chladných klzkých mačkách utekať
Možno len nevie kam
Tak uloží sa do záložne
Predsa len do zajtra či pozajtra
Viac asi nie
Je si tým takmer istá
Za pár drobných teplej vôni starých políc antikvariátu?
Hádam nik nenájde či nájde príbeh plný návratov
Alebo sa rozliať v ohni šperkára?
Veď predsa vraveli že bola zlatá
No dnes sa s prvou kvapkou prvou hviezdou
Prvou slzou prvým strachom chladom hladom
Vracia späť
Spať do cudzieho života