Kreslo

Autor: Konečný Peter | 19.1.2014 o 22:45 | (upravené 20.1.2014 o 8:17) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  166x

(Jane Lily Kleisnerovej)

Sedím denne v kresle svojej izby

Bezpečne uzamknutý v hĺbke svojho ja

Nikým nerušený pálim oči v televíznom svetle

Oči čo majú slúžiť ešte chvíľu

Dodávať mi skvelú silu

Nevšímať si veci ktoré o mňa ani zato vôbec nestoja

 

Topím sa do popola spáleniska vzťahov

Už časom zabudnutý blednem na dne spomienok

A tak sa rozpamätám vraj som býval iný

Zdá sa to nie tak dávno v neodvratne

Do srdca ma možno zatne

Na ceste do hĺbky seba pohodený zabudnutý

Zožltnutý nenápadný smiech

 

Vraj kričím a tak letí záchranárske kolo

Padá mi o pomoc do hĺbky ľudskej duše

A ja neviem prečo plávam ďalej

Od neho a iným smerom

Do studenej hĺbky svojho kresla

Na dno svojich temných vôd

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Deklarácia zločinu

Harakiri morálky, azda aj tak sa dá pomenovať deklarácia súčasnej moci.


Už ste čítali?